Prírodné liečivé zdroje – termálna minerálna voda a unikátne sírne liečivé bahno – boli základom pre vznik Piešťanských kúpeľov. Svetoznámymi sa stali vďaka moderným metódam liečby reumatizmu a iných ochorení pohybového aparátu, ale aj prekrásnemu kúpeľnému parku, bohatému kultúrnemu a spoločenskému životu, širokým možnostiam športového vyžitia a aktívneho oddychu
Piešťany patria medzi najvýznamnejšie európske kúpele svojho druhu, známe na celom svete. Kúpele sú zamerané na liečbu chorôb pohybových ústrojov a nervových chorôb. Liečivá sila termálnej vody s teplotou až 67-69°C spočíva v jej obsahu síry, sírovodíka a sadry. Ďalším jedinečným liečivým zdrojom je sírne termálne bahno.
Poloha Piešťan je spojnicou medzinárodných dopravných koridorov. Vzdušného, diaľničného a železničného - v budúcnosti s perspektívou prepojenia aj riečnej dopravy. Letisko s medzinárodným štatútom s pristávacou dráhou s rozmermi 2 000 x 30 m vytvára výborné predpoklady pre turistický a ekonomický rozvoj širšieho regiónu.
Diaľnica D1 (Bratislava, Trnava, Piešťany, Trenčín, Žilina) s medzinárodným prepojením na Viedeň a Brno vytvára ideálne prepojenie mesta Piešťany s regiónom hlavného mesta SR a s regiónom horného Považia. Piešťany ležia len 80 km od hlavného mesta Bratislava a 140 km od letiska Schwechat vo Viedni.( vzdialenosť: 7 km.)
Rodisko kráľa Madagaskaru, grófa Mórica Beňovského. V meste sa nachádza okrem iného aj známa šikmá veža z roku 1835 ktorej odklon od osi je 98 cm.V Šípkovci pri Vrbovom sa nachádza jediný recesistický náučný chodník svojho druhu v strednej Európe. Nájdete tu živočíšne druhy, o ktorých ste ani nesnívali. Početnú židovskú komunitu, ktorej korene siahajú do 17. storočia, kedy sem z Moravy prišlo vyše 200 židov, prezentuje synagóga (vzdialenosť: 1 km).
Na Bradle, najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny sa týči mohutná stavba. Mohyla Milana Rastislava Štefánika od architekta Dušana Jurkoviča. Dostanete sa naň z Brezovej pod Bradlom, predtým však prejdete rodnou obcou M. R. Štefánika, Košariskami (vzdialenosť: 20 km).
Na území Slovenska bolo v minulosti okolo 150 hradov. Dnes je ich zopár opravených, viaceré sú ako zrúcaniny, mnohé z nich zmizli z povrchu zemského...
Chcete vidieť ako tieto hrady vyzerali pred 300 - 500 rokmi, keď boli v plnej svojej kráse, vládli na nich mocní feudáli, ktorých pôsobenie nám dnes pripomína história, legendy a povesti! (vzdialenosť: 5 km)
V Matúšovom kráľovstve sa nachádza viac ako 50 hradov, zámkov a kaštieľov. Prehľad hradných panstiev Vás zavedie do jeho zákutí, zoznámi Vás stručne s históriou hradov, povesťami, ktoré o nich kolujú a dá Vám návod, ako sa na jednotlivé hrady dostať.Hradná cesta vznikla, aby umožnila cielené a konkrétne putovanie po danej trase. Začína sa v Bratislave, pokračuje cez Záhorie, Považie až do obce Strečno za Žilinou. Tam sa stáča naspäť a druhou stranou Váha pokračuje opäť smerom na juh. Cez Považskú Bystricu, Trenčín, Trnavu naspäť do našeho hlavného mesta. Celá cesta má 760 kilometrov a jeden šup je ju len ťažko prejsť. :)Ako nám už prezrádza názov, tak hlavným lákadlom sú hrady. Nielen hrady sú však to, čo na hradnej ceste láka. Trasa je vytvorená, aby na danom území spojila, čo najviac lákadiel. Hrady, zámky, kaštiele, ale i prírodné a stavebné záujímavosti patria k cieľom putovania na hradnej ceste. (vzdialenosť: 5 km)
Beckovský hrad vypínajúci sa na strmom brale sa spomína už okolo roku 1200. Tento pohraničný hrad patril kráľovi, Matúšovi Čákovi a od roku 1388 rôznym šľachtickým rodinám. V 16. storočí boli zosilnené opevnenia tak odolal aj tureckému útoku v roku 1599. Po požiari v roku 1729 pustol a zrúcaniny boli po roku 1945 vzhľadom na ich historický význam vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Prístupný je priamo z obce vyznačeným chodníkom . (vzdialenosť: 17 km). Ďaľšie pamätihodnosti Beckova: neskororenesančné kúrie, františkánsky kostol a kláštor, evanjelický kostol a kláštor, Ambrovská kúria (múzeum), židovský cintorín.
Prvá zmienka pochádza z roku 1270 kedy patril kráľovi a bol vybudovaný ako strážny s úlohou chrániť jednu z ciest na Moravu. Od polovice 16. storočia patril Thurzovcom ktorí zdokonalili systém protitureckej obrany. Prístup je z obce Hrádok, Lúka a Nová Lehota. Z Tematínu je za dobrej viditeľnosti nádherný výhľad na Vážsku rovinu a Piešťany a Nové Mesto nad Váhom budete mať ako na dlani (vzdialenosť: 10 km).
Po krátkej prehliadke Čachtíc, napr. Draškovičovského kaštieľa (múzeum), gotického kostola s budovou fary, v ktorej sa stretli v roku 1847 členovia spolku Tatrín, je veľmi príjemným zážitkom pešia prechádzka k hradu.
Čachtický hrad bol postavený v prvej polovici 13 storočia ako pohraničná strážna pevnosť. Koncom 13. storočia ho obliehal kráľ Přemysl Otakar ll. Hrad bol povestný výčinmi Alžbety Báthoryovej (1560-1614), ktorá bola pre vraždy dievčat odsúdená v r. 1611 na doživotný žalár. Po kuruckých vojnách, začiatkom 18. storočia, hrad začal pustnúť, teraz je v zrúcaninách. Prístup z obce Čachtice (vzdialenosť: 12 km).
Zrúcaniny kráľovského gotického hradu z r. 1235 čnejú priamo nad obcou Podhradie. Neskôr často menil majiteľov. Roku 1434 ho dobili husitské vojská a stal sa ich oporným bodom na ďalšie výboje. Od 18. storočia prestal mať strategický význam a začal pustnúť. Zo zrúcanín je výborný výhľad. Prístup z obce vyznačeným chodníkom (vzdialenosť: 23 km (lesom) 40 km (autom)).
V minulosti lesný hájnik Ján Hirner, ktorého synovia Teodor, Richard a Alexander robili výskum v Smolenickom krase, upozorornil smolenických nadšencov na záhadnú dieru na Drinách, kde si robili brlohy líšky, jazvece a kuny. Občas tu vliezol pes, ktorý prenasledoval zver a viac sa nevrátil. Povrávalo sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných chodieb, ale nik sa neodvážil dolu spustiť. V roku 1920 začala robiť prieskum v Smolenickom krase a najmä na Drinách samostatná skupinka Smolenických nadšencov, ktorých tiež sprvoti lákali Janošíkové poklady.Prví sa na dno komína dostali: Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za objaviteľov jaskyne Driny, koncom roka 1929. Obidvaja urobili potom prvé odstrely na dne komína, čím sa im odkryli chodby s nádhernou kvapľovou výzdobou. Prví návštevníci schádzali do jaskyne objavným komínom po rebríkoch na vlastnú zodpovednosť.(vzdialenosť: 28 km)
Múzeum je umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštattského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. - 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.(vzdialenosť: 28 km)
Uprostred zelených kopcov západného Slovenska, ani nie 90 kilometrov diaľnicou od Bratislavy, narazíte za obcou Modrová na čosi, čo ste iste nečakali. Dopravná značka vám zrazu oznámi, že ste na území Nového Zélandu a hneď za ňou ďalšia vás upozorní „Pozor klokany“. Ani sa nenazdáte a okrem klokanov už na vás hľadí aj bizón, búrsky cap, škótsky horský dobytok, lama, ovce a dokonca emu a ťava. Áno, ste naozaj na Novom Zélande a stačí prejsť cez cestu, aby ste boli aj v Austrálii. Zároveň ste však aj kúsok od lyžiarskeho strediska Bezovec a svetoznámych kúpeľov Piešťany. (vzdialenosť: 21 km)
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1241 (Bana), v súvislosti s dnes zaniknutým a strateným hradom. Obec Banka leží na ľavom brehu rieky Váh, na juhozápade Považského Inovca, v tesnej blízkosti mesta Piešťany. Najzápadnejším výbežkom Považského Inovca je Serbalov vŕšok známy pod názvom Červená veža. V roku 1995 sa obec odčlenila od mesta Piešťany, ktoré sú teraz jej okresným mestom. V súčasnosti má obec 2 145 obyvateľov.(vzdialenosť : 10 km)
Obec je preslávená jedeným z najvzácnejších nálezov zo staršej doby kamennej. Soška je vyrezaná z mamutieho kla a je vysoká 7,7 cm. Jej vek sa odhaduje asi na 22 800 rokov. Nachádza sa v nej kaštieľ zo 16. storočia, ktorý patril Csákyovcom a kostol pochádzajúci zo stredoveku (vzdialenosť: 2 km).
Areál vodného lyžovania je situovaný v ľavej časti jazera Sĺňava na rieke Váh pri obci Ratnovce vytvorením umelého násypu.Okolitá krajina z ľavej strany je známa svojím kopcovitým prostredím porasteným striedavo listnatými a ihličnatými stromami. Po pravej strane toku rieky Váh sa rozprestiera nížina, ktorá ako vodná hladina naráža na horizonte do pohoria Malých Karpát. V blízkosti vodnolyžiarského areálu sa nachádza rarita slovenských jazier tzv.Vtáčí ostro /Čajka/v, ktorý je známi svojou panenskou prírodou a hniezdiskom rôznych vtáčích druhov. Už od prvého pohľadu možno hovoriť o raji na zemi. (vzdialenosť: 11 km)
Jaskyňa je situovaná na úpätí vrchu Nad Lipovcom, v nadmorskej výške 253m. Bola osídlená človekom neandrtálskeho typu a je považovaná za najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku.
Chránený prírodný výtvor meria asi 27m, je obojstranne priechodný a jaskyňa bola vytvorená krasovatením dolomitického vápenc. Nachádza sa tu aj rovnomenný motorest v ktorom si môžete oddýchnuť. Prístup aj pešo, alebo na bicykli (vzdialenosť: 11 km).
Určite k nezabudnuteľným zážitkom bude patriť návšteva rozsiahleho hradného areálu Červený kameň, ktorý sa rozprestiera na návŕší nad obcou Častá. Ako kráľovský hrad sa spomína už v 13. Storočí. Po Turzovcoch bol od roku 1535 majetkom známej podnikateľskej rodiny Fuggerovcov, ktorí hrad prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť s rozľahlými skladovými priestormi. Prestavbu pevnosti na reprezentačné šlachtické sídlo uskutočnili Pálfyovci.